PRAVDA 25. máj 2004

Vranovskí herci prešli na chodúľoch kus sveta
Olympijské Atény oživia nadrozmerné masky na chodúľoch z Vranova nad Topľou


Neprofesionálny súbor sa už desať rokov živí profesionálne, bez dotácií, sám!...

Vranov nad Topľou - Vranovské chodúľové divadlo bude súčasťou Slovenskej výpravy na Olypijské hry 2004 v Aténach. Pozvanie od ministerstiev kultúry a zahraničných vecí dostali pred dvomi týždňami. Olympijské ulice v Aténach poznačia svojím divadlom v čase od 27. do 29. Augusta. Na slovenské pomeny jedinečný divadelný súbor nevycestuje do zahraničia zo svojimi nadrozmernými maskami a chodúľami po prvýkrát. V desaťročnej historii majú za sebou stovky bláznivých vystupení na uliciach mnohých európskych miest. Vranovské chodulové divadlo je originálne kombináciou chodúľ, ktoré odkukali od slovanských pastierov oviec a veľkorozmerných pestrých masiek s pôvodom na Ďalekom východe. Na diváka pôsobia bez toho, aby museli niečo hrať. Stačí, že sa štvormetroví herci s obrovskými hlavami z rozprávky zjavia na ulici a divadlo je na svete.

,,Všetky bláznivé rozprávkové hry sú z našej produkcie. Sme autorské divadlo,kde texty a scenár robíme sami. Z domácej dielne sú aj kostýmy a masky" tvrdí Miro Mihaľ, starý komediant, bývalý učiteľ a odchovanec Akademických Prešovov nabitých divadelnou alternatívou. ,,Musíme byť konkurencie schopní. Diváka dnes musíte príjemne šokovať, potom vás bude sledovať a vnímať. Na ulici sa totiž može kedykoľvek obrátiť a ísť. O to lepšie musí naše predstavenie byť a o to lepší výkon musia herci podať, aby ho na mieste udržali." Svoje predstavenia robí Vranovské chodúľové divadlo otvoreným spôsobom. Vychádza zo známych rozpávok, ktoré dotvára svojským spôsobom. ,,Typické pre nás je, že texty máme otvorené a často ich s detmi dotvárame priamo na ulici. Často scenár dopadne aj inak. Nejde nám o to, aby sme vyrozprávali nejaký príbeh, ale o to, aby sme sa s detmi vybláznili." Majú za sebou aj skúsenosť s ohňom, ktorý počas predstavenia zaťal do jednej z masiek. Keďže horel čert, diváci to vnímali ako adrenalínový bod scenára.

Čisto pouličné divadlo na chodúľoch nemá s interiérom nič spoločné. Začiatok sezóny majú väčšinou v polovici apríla. Ťahajú ju aj do decembra. ,,Máme špeciálne upravené chodúľe, takže vieme urobiť projekty aj na snehu." Patent, ktorým odbúrali kĺzavosť na ľade, radšej Miro Mihaľ neprezradil. ,, Máme samozrejme chodúle vylepšené. Ľudia, ktorí na nich chodia, musia prejsť akrobatickým výcvikom. Chodúle majú pekne pripevnené na nohy, nedá sa z nich vyskočiť. Oproti tým, ktoré si vyrábajú deti, nemaju oporu v rukách. Herec musí zvládnuť rovnováhu s maskou na hlave. Tá nie je až taká ľahká. Nemáme nejaké špeciálne materiály z výrobného strediska v Amerike. Pohybujú sa od 4kg do 5kg." Návrhy na realizáciu masiek a chodúľ má vo vranovskom divadelnom projekte na starosti Jozef Mihaľ, otec režiséra a dramaturga Mira. ,,Je to taký technický a výtvarný guru nášho divadla. Má patent chodúľ a masky dotvára výtvarne sám." Kostýmy pre divadlo šije režisérova manželka Mirka. Chodúľový súbor hercov má troch až štyroch členov. dnes do neho patria aj Mirovi synovia Matej a Miroslav ml..,,Vieme sa natlačiť do jedného auta a jedneho vozíka. Presunieme sa v pohode z večera na ráno. Vieme urobiť aj dve tri predstavenia za deň a presunúť sa ďalej. My ideme za divákom, nemáme problém prísť večer do Bratislavy, počas nasledujúceho dňa odohrať predstavenie aj na Morave a večer sa vrátiť domov."

,,V minulosti sme začínali predstaveniami čisto do zahraničia. Robili sme pohybové, pocitové divadlo na vývoz. Až od roku 1995 sme sa snažili preorientovať na Česko-skovenský trh. Preorientovali sme sa aj na hranie pre deti,"spomenul si na začiatky režisér, dramaturg, scenárista, herec a manažér divadla Miro Mihaľ. Divadlo má od roku 1993 vo svojom repertoári sedem predstavení. Začali divadelným tvarom Cupki-Lupki, ktorý mal aj bez chodúľ navodiť atmosféru absolútnej duševnej pohody v kontraste so všednosťou a starosťou ulice a bežného života. V roku 1995 sa na chodúľoch predstavili s happeningom Šťastný deň. Hru o bytí, ale i o ohrození človeka a jeho existencionálnych rozmeroch podfarbili hudobnými motívmi skupiny Ping FLOYD. Okrem Slovenska ju hrali aj v Taliansku, Holandsku a Rakúsku. Prvá hra určená predovšetkým deťom, Príšery a bláznivá princezná, vyšla na chodúľoch z Vranova do sveta v roku 1996. O rok neskôr do repertoáru pribudli predstavenia Aj bosorky sa chcú vydávať a Duch Bolebruch. Strašidlá Jašidlá priniesli na pouličné scény Európy z Vranova v roku 1998. Najúspešnejšie predstavenie Jánošík a 200 zbojníkov hrajú od roku 2000. Veľkorozmerné masky v ňom po prvýkrát doplnili aj veľkými bábkami. Divadlo malo od prelomu tisícročí tvorivú pauzu. S novou premiérou prídu do ulíc až počas rokoch 20007/2008, s názvom O dlhom, šírokom a bystrozrakom kráľovstve. Divadlo stále ponúka aj ostatné predstavenia zo svojho repertoáru. Čo budú hrať závisí od predstáv a vôle klientov.

Vranovčania na chodúľoch živia svoje divadlo sami. Profesionáli nie sú odkázaní na žiadnu dotáciu. Nezvyknú hrávať ani do klobúka. ,,To radšej zahráme nejaké predstavenie zadarmo." Kalendár podujatí sa im odvíja od objednávok, ktoré robia mnestá, alebo spoločenské organizácie, pripravujúce akciu na ulici. Nepustili sa ani smerom k dotáciám z Európy. Vytvorili si vlastný manažment, ktorým si vybudovali prirodzený záujem o svoje predstavenia. Divadlo si na seba dokáže zarobiť. Miro Mihaľ odišiel zo školstva v roku 1996. Dalších 5 rokov sa živil iba divadlom.,,Pochodili sme kus sveta a keď som príjmy porovnal so školstvom, myslím si, že som slušne zarábal."Dnes okrem divadla podniká s propán-butánom, robí prestavby motorov na plynový pohon, má aj čerpacie stanice.Napriek tomu by sa počas sezóny mali ukázať v Košiciach a Poprade. V Prešove boli viditelní počas posledného oživovania rádia Flash.

Web: Internet Media Group, s.r.o. - http://www.img.sk