STROPKOV. Publikum videlo rozprávku O strigách, Hromotĺkovi a slepom čertovi. Keďže ide o interaktívne divadlo, deti neboli len pasívnymi divákmi, ale sa aj zapájali do deja.
Predstavenie sprevádzal hovoreným slovom Miro Miháľ starší - duša populárneho pouličného divadla. "Venujem sa textovému herectvu, spíkrujem celé predstavenie, píšem texty, manažujem celé divadlo. Moja manželka Mirka má na starosti techniku a kostýmy, môj otec Jozef robí masky a chodúle a moji dvaja synovia Matej a Miro sú hercami na chodúľoch," predstavuje rodinnú zostavu.
Vystúpili aj na olympiáde v Aténach
Zostava bola v počiatkoch úplne iná. Pred pätnástimi rokmi, keď divadlo vzniklo, v ňom účinkoval len M. Miháľ st. so svojím otcom. Jeho synovia predstavujú druhú generáciu hercov. Chodúľové divadlo je jedným z najvychytenejších kultúrnych vývozných artiklov na Slovensku. V roku 2004 vystúpilo na olympijských hrách v Aténach, kde sa každá krajina prezentovala nejakou svojou kultúrnou raritou. Východniarov na chodúľoch poznajú v mnohých krajinách sveta, najčastejšie však vystupujú na Slovensku a v susednom Česku.
Pohyb na chodúľoch síce vyzerá na prvý pohľad jednoducho, vyžaduje však obrovské úsilie. Fyzická kondícia je potrebná nielen kvôli udržaniu balansu, ale aj kvôli pohybu v ťažkých kostýmoch. Navyše, v maskách sú len malé štrbiny na oči, ktoré značne sťažujú výhľad na publikum a orientáciu v teréne. Toto všetko musia herci zvládnuť.